Danin blog

Time 2020-12-15 02:03:27

Web Name: Danin blog

WebSite: http://danielin.txt.cz

ID:134412

Keywords:

Danin,blog,

Description:

Len tak sa motám po internete, bezcieľne, nazerám tam i tam, v hlave mi hmýria všelijaké myšlienky. Žiadnu nedokončím, lebo nestihnem, keďže skôr, než by nadobudla nejakú zmysluplnosť, padne mi do oka niečo iné... A tak som sa odmotala až na nejaké maďarské stránky a našla som tam zmienkyo našom meste z minulých storočí od akýchsi uhorských a maďarských autorov miestopisov. Pozbierala som z nich pár niežeby mi dovtedy neznámychúdajov a len tak,z plezíru, som si sem načarbala skicu miesta po mojich predkoch, už dávno obsadeného cudzími kolonistami. Občas pri rôznych príležitostiachformálne oslavujú významné udalosti mesta(i keď pre svet a ani pre nich naozaj až tak významné nie sú)a vzdávajú hold tunajším mŕtvym dejateľom, hrdinom či obetiam... Hocineviem presne, čo si myslia, že majús nimi spoločného. Ja viem čo mám,a to s tými od samých počiatkov:DNAO histórii ….. z čias kráľov z rodu Arpádovcov nevieme nič konkrétne. V roku 1243 venoval kráľ Belo panstvo Boršovcov Bebekovi, v darovacej listine sa spomína aj hrad …. a panstvo sa nazýva v tom čase terra Martini. Do tohto panstva mali patriť aj 2 osady na mieste budúceho mestečka.... .Isté je, že územie patrilo v roku 1427 majiteľovi spomínaného hradu situovaného južne od nich. V roku 1440 hrad na sever od osád obsadili Jiskrovi husiti. Pred husitmi, až do českého osídlenia, boli obyvatelia osád nemeckí baníci a hutníci. Keď boli husiti, ktorí ovládali hrad na severe porazení, toto územie sa dostalo do jeho správy. V ústnej tradícii obyvateľov sa dlho spomínalo meno kráľa Mateja Korvína, ktorý porazil husitské vojská.Bolo to jedno z uhorských centier výroby železa na “Vysočine”, v roku1556 tam pracovalo8 železiarní.V horách sa nachádzali kryštály.V roku 1557bol udelený železiarskym osadníkom medzi dvoma riekami štatút mesta.V tom roku mesto vylúpili a spáliliTurci.Do roku 1690potom platilo Turkom dane. Nemeckí osadníci sa v 17.-18. storočípo devastácii a následnom príliveslovenského osídleniaposlovenčili.V roku 1690 v mestečku bývalo iba 33 rodín, z toho 20 železiarskych (aj moja) a 13 roľníckych.V tom čase sa formovali jeho prvé cechy: v roku 1694bol založený čižmársky a v roku1697založili cechmlynári. Okrem toho sa tu pestoval ľan a tkalo sa plátno. Mesto zasiahli protihabsburské povstania aj revolúcia 1848. Bolo jedným z centier snáh o národnú emancipáciu.Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa začalo pomaďarčovať.Po I. svetovej vojne za Maďarskej republiky RAD tu légie bojovali proti Červenej armáde Bélu Kuna, za II. svetovej vojny sa mesto ocitlo na povstaleckom území. Po potlačení povstania a obsadení Nemcami sa v okolitých horách pohybovali partizánske skupiny.V roku 1880, z 1897 obyvateľov, bolo 204 maďarských a 1569 slovenskýchV roku 1890 z 1817 obyvateľov bolo 299 maďarských 1474 slovenskýchV roku 1900 z 1812 844 bolo hovoriacich maďarsky a 933 slovenskyV roku 1910 z 1925: obyvateľov 1 000 maďarských a 884 slovenských domorodcovV roku 1921 z celkového počtu 1663 obyvateľov bolo 240 Maďarov a 1294 Českoslovákov( Maďarov čiastočne vysťahovali do Maďarska)V roku 1930 bolo z celkového počtu 1 691 obyvateľov 119 Maďarov a 1 415 Čechoslovákov Napadla mi táto prastará pesnička, na ktorú si už asi málokto spomenie. Keď odchádzal Marián Varga, ktorý je jej autorom, mala som naozaj slzy v očiach, pretože bol pre moju generáciu symbolom toho, po čom sme - aspoň niektorí - túžili najviac v dobách, v ktorých sme dospievali: po slobode. Nie po slobode môcť si lietať do tých všelijakých exotických dovolenkových destinácií, nakupovať v značkových obchodoch v európskych centrách, len po takej obyčajnej slobode myslieť po svojom a môcť sa o svoje myšlienky podeliť, vymieňať si ich, konfrontovať s inými a posunúť sa bližšie k pravde. V rádiu, televízii, novinách odpovede na naše otázky neboli dostupné a v tých knižniciach len čiastočne. Aspoň sme mohli čítať kvalitnú beletriu už často dávno mŕtvych autorov a vďaka nášmu ministrovi Válekovi i niektorých novších... A aj to bol celkom dobrý zdroj poznania rôznych náhľadov na svet a názorov na jeho usporiadanie. Ktovie, nakoľko sú sčítaní tí dnešní mladí novinári, ktorí komentujú spoločenské dianie a pomery vo svete a u nás dnes. Povedala by som, že ak by boli sčítaní dostatočne, okrem toho, že by dokázali samostatne myslieť, mali by aj morálne zábrany, aspoň časť z nich, vykonávať svoje zamestnanie v nesúlade so svojím svedomím. Teda, inak povedané, mali by i to svedomie. Čo si myslím, že nemajú, lebo sa nemali kde dočítať, čo je mravné, a čo je už ďaleko za hranicami morálky. A nevedia ani pravopis, neovládajú gramatiku, štylistiku, majú často hroznú slovnú zásobu, nepoznajú ani bežnú frazeológiu, a tak namiesto zametania "pochovávajú" pod koberce pravdu, ktorá sa nehodí ich donorom. A tí, ktorí nie sú ochotní podriadiť sa, tak ako to poznáme z minulého režimu, sú vyhadzovaní z oficiálnych médií, ktorým sa už pejoratívne hovorí mainstream, ohováraní v bulvárnych plátkoch, všemožne znemožňovaní, ostrakizovaní...Terezu Spencerovú som prvý raz zaregistrovala v akomsi televíznom dokumente, ktorý ma zaujal asi aj vďaka jej nezvyčajnému životnému príbehu. Jej knižku "Jsem tranďák!" si určite kúpim, ak sa bude dať niekde dostať. Ten dokument bol aj o tom, ale nielen o tom. Zaujala ma jej osobnosť. Potom dlho nič, až po ukrajinskú krízu. To už som jej články v Literárkach a Parlamentných listoch a jej videá na you tube vyhľadávala cielene. Až teraz, po jej smrti, som sa dozvedela, že ju vyhodili aj z Primy a že v posledných dňoch svojho života riešila existenčné otázky. Čo mohlo k jej srdcovému zlyhaniu prispieť. Je mi to ľúto. Už je len málo takých, ktorým by som uverila, že tomu, čo napíšu, aj rozumejú a veria.Prajem všetkým tým propagandistickým médiám, aby dopadli ako tie povinne odoberané noviny z minuláča, ktoré naši starí rodičia rezali na štvorčeky a používali v drevených záchodoch... (Tento článok som začala písať v deň, keď ten film mal v kinách premiéru , ale dokončila som ho až dnes... Keby nebol núdzový stav kvôli koronavírovej pandémii a nenudila by som sa, asi by zapadol prachom.)Viem, že existuje akýsiArpád Šoltés. Pravdepodobne pri písaní priezviska používamaďarský pravopis, ale mne sa nechce zakaždým špekulovať, čisa v maďarčine vyslovované “š” píše ako “s”, alebo ako“sz”. Mimochodom, myslím si, že na Slovensku by sa mali písaťmená slovenských občanov tak, ako sa po slovensky vyslovujú.Zaujímalo by ma, ako sa píšu v Maďarsku slovenské menápomaďarčených Slovákov s “č”, “š” či “ď”... (více) Ten rok bol celkom fajn. Nejaké, už v spätnom pohľade len malé katastrofy, ale inak to ušlo. A ušlo to rýchlo. Písať sa mi nechce a nejako teraz ani nestíham. Niežeby nebolo o čom. Je a bude. Ale ešte nie. Lebo na svete i tento rok bolo aj krásne.:-) Čas je autobus do školy,tma na zastávke, mráz za nechtami,slimačie tempo do kopcaa bledé ráno medzi stromami.Prebleskuje snom - mihajúce sa momentky na celuloidovompáse sa z času na časuprostred lesa roztečúpo špinavom sklea vzápätínáhletrafí do oknaprvý lúč slnka.A potom to už ide rýchloz kopca.Popri holých bielych skaláchdrsných planínošarpaným mestečkomaž na konečnú... U nás ešte stálefunguje miestny rozhlas ako za „socializmu“. (více) A je to tu: mám znova trochu chuťpísať. Inšpirácia prišla zrejme po prečítaní knižky dvoch noviel EgonaBondyho, „Agónie. Epizóda“. Je to taká jeho labutia pieseň znašej metropoly. (více) Zanedbávam Ťa, môj milý občasníček, moja dutá vŕba, zanedbávam! Venujem sa namiesto duše telu. Denne chodím plávať, snažím sa dostať do nôh pár kilometrov a mám tu rozložené nejaké to náčinie na posilňovanie a power jógu. I keď to posledné je naozaj len v plienkach, keďže pri náročnejších cvikoch mi hrozí smrteľný úraz. (více) Nie že by som bola fanúšik slovenského popu, ale táto pesnička ma dnes vystihuje.Už od skorého rána špekulujem, ako sa vyhnúť večernému "stretku na pive"... Jednak mi okrem horúcich letných dní pivo nechutí, a jednak už to začína byť dosť veľký stereotyp. V tej dá sa povedať pivárni, kam chodievame, keď je tu na tých pár dní cca v dvojtýždňových intervaloch ten môj spolužiak z našej metropoly (plní si povinnosti voči mame, ktorú už museli umiestniť do miestneho penziónu pre dôchodcov) je okrem toho, že to pivo teraz nemusím, cez víkend plno, hluk a nafajčené...Témy a monológy (nie moje) sa tiež dosť opakujú. (více) Dávno som nenapísalaani riadok, a ani nemám chuť. Ale čítam z času na čas blogjedného môjho dávneho virtuálneho známeho a keďže on je ztých, ktorí si chránia svoj pustý ostrov pred votrelcami, snažiasa, aby nebol zakreslený na mapách. I keď občas vysielajú dymové signály, ako keby predsa len nechceli byť až tak "mimo"...Ja ich obavy z cudzincov rešpektujem a plávam iba okolo.Už utíchajú novoročnéohňostroje. Nad čím tí ľudia tak hlasno jasajú, neviem. Zrejmenad blížiacou sa krízou, ktorá ich v nasledujúcom roku zbavíilúzií?!Život je o ichrozplývaní... Čo ostane, je holá, veľmi, veľmi jednoduchápravda o zmysle existencie. Alebo nezmysle.Ale napriek tomu nič inénemáme. Len ten život! Jeden jediný. Ten tu a teraz. Je to ako nachvíľu môcť otvoriť oči a zbadať to krásne naokolo. Ránozažínajúcu sa oranžovoružovú oblohu nad temnými vrchmi, belasédopoludnie zaliate slnkom, hmlistý podvečer, veľký žltý mesiacpopreškrtávaný stromami na hrebeni hory. Hviezdy plávajúce ponočnej modrej za belostnými oblakmi. Predlžujúce sa dni, prvézávany jari...Okrem toho nie je nič. ...ako keby som nemala inú robotu.;-)Popravde, inokedy ani veľmi nemám, ale zajtra, vlastne už dnes, je v tomto smere výnimočný deň.Vždy to tak bolo, že keď sa mi do niečoho nechcelo, robila som všetko možné iné... a to "nutné", povinnosti, potom na poslednú chvíľu. V strese. Lenže potom podám najlepší výkon.:-)Dnes to je Ján Kostra (*04.12.1910 Turčianska Štiavnička -†05.11.1975 Bratislava). Nie tá jeho populárna Ave Eva. Mne toho, koniec-koncov, nejaká ľúbostná lyrika nikdy veľa nehovorila. Pri hre s mojimi fotkami (posadnutosť, ktorá má opäť drží už pár rokov, namiesto hríbov zbierať obrázky) som si spomenula na jeho pozdné básne. Tie sú krásne... Krásne zrozumiteľné. Otrepane sa tomu hovorí, že sa mi dotýkajú duše... ktorého obrazy z výletu sa mi hodia k mojim obrázkom...LacoNovomeský (1904-1976)o sebe vlastnými slovami: "Azdá sa,žežiť tu nebolo mu treba,keď pranič svetu nedá.Ležpredsa:pripíšte k jeho chvále,že miloval tak strašne,neskonaleveci i vecičky tohto sveta." Už mám zase iba tento - jeden - blog. Pred časom som si povedala, že tu mám také to„p le-m le“ a bolo by si - pre poriadok - vytiahnuť z tohto depozitu zaprataného kdejakými zaprášenými starými haraburdami nejaké tie básničky a umiestniť ich niekam, kam by sa viac hodili. Teda niekam, kde je na to vytvorený priestor. Tak som našla jeden taký slovenský web a prekopírovala tam postupne niekoľko svojich výplodov. Ibaže časom mi začalo byť trápne, pretože tam pribudli "blogeri", väčšinou asi v tínedžerskom veku, ktorí si povedali, že rozšíria rady slovenských spisovateľov, hoci ešte nezvládli ani základy slovenskej slovnej zásoby a gramatiky...Aké príznačné pre túto dobu a pre tie mladé generácie, že si trúfajú na čokoľvek a neboja sa prekážok. Najmä nie tých v sebe, lebo o nich ani nevedia. Sebavedomie im nechýba. Len jeho vyváženosť sebakritikou áno.Nuž som potíšku vymazala všetky svoje tamojšie príspevky. Ako tam úplne zrušiť svoju registráciu, na to som neprišla. A tak možno tu časom zase pridám, čo napíšem. I keď sa mi ešte vždy nechce čokoľvek písať. Som akási prežratá slovami. Je ich všade naokolo toľko! A čert aby sa vyznal v tom, čo znamenajú, na čo slúžia, kto ich zneužíva, za akým účelom, kedy klamú...Takže asi ešte pomlčím. Ticho lieči. Prepáčte, táto stránka sa stratilaMrzí nás to. Skúste vyhľadávanie alebo prejdite natitulku(chyba 404).Ako sa Kiska, Danko a opozícia nechali nachytať agrobarónom25. júna 2018,Andrea Kováčová,Politika z iného uhlaOrganizátor protestov traktoristov František Oravec nie je žiadny malý farmár. Na agrodotáciách točí milióny.Celý týždeň žilo Slovensko protestom traktoristov. Rozprávali príbehy otom, ako sú oni – malí farmári utláčaní veľkými. Ako ich štát a agrobaróni obrali oich pôdu. Vsúboji opôdu ich pôdu neraz aj zbili. Ako ich tento štát nechráni. Apritom oni nechcú nič iné ako každý deň obhospodarovať pôdu, dedičstvo našich starých otcov. Poskytovať nám drahocenné potraviny, bez ktorých nikto neprežije.Od predsedu vlády žiadali zriadenie farmárskej kobry, ktorá by vyšetrila ich neprávosti. Od ministerky pôdohospodárstva chceli spravodlivé rozdeľovanie dotácií. Navštívili aj prezidenta Andreja Kisku apredsedu parlamentu Andreja Danka. Za svoje požiadavky na nábreží Dunaja kempovali niekoľko dní. Dokonca ľudia sa im začali zbierať na naftu, nosili im vodu araňajky.Priznám sa, že aj ja som snimi sympatizovala. Až kým som vo videu zprezidentského paláca nezbadala Františka Oravca zGyňova.Keďže sama pochádzam zvýchodu amám rodinu pri Čani (kúsok od Košíc), to meno mi niečo hovorilo. Tak som sa teda začala pýtať, či ho niekto nepozná. Akupodivu som zistila, že ide ovcelku zámožného agrobaróna, ktorý ani náhodou netrie biedu.Keďže už od malička som duša zvedavá, zahrala som sa aj ja na Jána Kuciaka (v tomto som ho fakt obdivovala, prepáčte za trúfalosť sa sním porovnávať)a začala som pátrať vo verejných registroch.Milióny na agrodotáciáchOrganizátor protestov malých farmárov František Oravec zGyňova mávobchodnom registrizapísaných 7 firiem, ztoho štyri podnikajú vpoľnohospodárstve. Oficiálny obrat týchto firiem (podľa Finstatu) za posledné štyri roky dosiahol úctyhodných5,7 milióna eur(a to ešte nevieme, čo išlo mimo účtovníctva, keďže výkazy viacerých firiem chýbajú). Ztoho by sa vcelku dala financovať nielen nafta traktoristov zKošíc do Bratislavy, ale možno aj niekoľkokrát až do Bruselu.Potom som sa pozrela na to, koľko peňazí dostal zagrodotácií. Chce to trošku pátrania na neprehľadnej stránkePôdohospodárskej platobnej agentúry, ale aspoň sa človek všeličo dozvie ointegrovanej produkcii, viazaných podporách, starostlivosti odojnice apodobne. Vcelku poučné čítanie. Ale poďme kveci.Firmy „malého farmára“ Františka Oravca dostali od štátu za posledných 5 rokov 6,2 milióna eur!Pátranie vcentrálnom registri zmlúv je vcelku dlhý zoznam. Okrem toho, že akože „malému farmárovi“ Oravcovinesmrdia ani štátne pozemky od Slovenského pozemkového fondu(aha, tu ich nájdete:AGRO OR,EKO OR,ZV-AGRO), tak dostal mastné dotácie zProgramu rozvoja vidieka. Našla somprojekty za 4,5 milióna eur. Tak napríklad:V roku 2015 dostala firma AGRO OR, s.r.o. od PPA451 tisíc eurna „Malý bitúnok ošípaných s rozrábkou, predajným miestom a technologickým vybavením.„V roku 2011pol milióna eurna „Vybudovanie agroturistického areálu v Gyňove s doplnkovými službami a doplnkovou výrobou.“Oravcova firma EKO OR, s.r.o. dostala v roku 2015 približne750 tisíc eurna projekt „Modernizácia farmy: výstavba skladu zeleniny a rozšírenie strojového vybavenia na pestovanie zeleniny“V apríli 2011 tá istá firma podpísala dodatok zmluvy nadotáciu 2 milióny eur! Účel som nevedela zistiť, pretože v registri zmlúv sa nachádza len dodatok.Nachovný rybník vGyňovedostal238 tisíc eur. (Rybníky sú asi vmóde. Nedávno médiami prebehla informácia otom, že kontroverzný boháč apodnikateľ Beljajev dostal od Pôdohospodárskej platobnej agentúry tiež peniaze na rybník. Vyše 300 tisíc eur).Ako sme sa nechali nachytaťDesiatky farmárov putovali na traktoroch do Bratislavy dva dni. Ubytovali sa na brehu Dunaja vPetržalke. Hneď prvý večer som čítala na sociálnych sieťach, že im ľudia nosili vodu, dokonca im aj pripravili raňajky. Prostredníctvom projektu Ľudia ľuďom sa im začala široká verejnosť zbierať na pohonné hmoty.Ale vo svetle toho všetkého, čo som zistila oFrantiškovi Oravcovi aojeho miliónoch, som nielenže stratila farbu, ale mi aj prišlo vcelku nevoľno. Samej zo seba. Som naštvaná na to, ako som sa nechala nachytať! Jediné, čo ma utešuje, že nie som tom sama. Rovnako oklamali aj prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Andreja Danka aj opozičných politikov.Určite sú medzi nimi aj slušní anaozaj chudobní farmári, ale celé to má zrazu pre mňa trpkú príchuť.Prepáčte mi za ostré slová, ale to je aká arogantná bezcharakternosť – zneužiť farmárov, verejnosť apolitikov? To už ozaj Františka Oravca nefackuje hanba? Jemu, čo otáča milióny od štátu, naozaj chýba pár stoviek eur od bežných ľudí na naftu a raňajky? To mohol všetkým nielenže všetkým farmárom zaplatiť naftu na celý mesiac, ale aj catering pre polovicu Magio pláže.Ani mne sa nepáči, ak niekto pácha vnašej krajine neprávosti (to je jedno či na farmároch, Rómoch, zamestnancoch automobiliek apodobne). Ale zase nedajme sa obabrať.Držím naozaj poctivým farmárom palce!PS: Tento článok som pôvodne uverejnila na blogu Denníka N, ale neprešlo ani 24-hodín, cenzúra zasiahla a vymazali ho!ZDROJ: http://debata.pravda.sk/debata/blog-andreakovacova-3-2018-06-25-ako-sa-kiska-danko-a-opozicia-nechali-nachytat-agrobaronom/Otvorený list šéfredaktorovi Denníka N proti cenzúre26. júna 2018Vážený pán šéfredaktor,dňa 24.6.2018 som na blogu Vášho média uverejnila článok s názvom „Ako sa Kiska, Danko a opozícia nechali nachytať agrobarónom„. Článok odhaľuje, kto sa skrýva za organizovaním protestov farmárov. Že nejde o žiadneho malého farmára, ale o veľkopodnikateľa, ktorý získava milióny na agrodotáciách od štátu. Pri písaní článku som vychádzala z verejne dostupných zdrojov.Článok si za pár hodín prečítalo viac ako 20 tisíc ľudí a okamžite sa vyšplhal na prvé miesto v rebríčku čítanosti blogu Denníka N. Na sociálnych sieťach ho zdieľali stovky ľudí.Namiesto toho, aby ste chránili autora (áno, aj ochrana anonymity sem patrí) a preverili zverejnené informácie, vy ste článok bezprecedentne a neospravedlniteľne zmazali!Počas tých pár hodín, ako bol článok zverejnený, vyplávali na povrch aj ďalšie skutočnosti. Objavilo sa podozrenie, že zbierka na pohonné hmoty farmárom z východu môže byť zmanipulovaná. Dokonca vysvitlo, že novinár Vášho média, Andrej Bán, je priamo zapletený do organizovania protestu traktoristov a do verejnej zbierky!Namiesto toho, aby ste sa začali pýtať, Vy ste ma umlčali!Svojim konaním ste preukázali, že Vy vlastne nemáte záujem písať o pravde. Vy v skutočnosti nechcete objektívne ani vyvážene informovať. Vy sa len oháňate odkazom Jána Kuciaka, ale v skutočnosti pravdu vidieť nechcete. To preto, lebo nie každá pravda Vám vyhovuje. Ján Kuciak robil presne to, čo som spravila ja. Pátral vo verejne dostupných registroch, prepájal súvislosti a zverejňoval ich.Svojim konaním ste sa úplne spreneverili novinárskemu povolaniu. Pod rúškom boja za nezávislosť médií ste sa v skutočnosti stali aktivistami. To už nemá nič spoločné s novinárskou prácou, ktorá je povolaním a poslaním zároveň.Chcem Vás ubezpečiť, že pravdu nemožno umlčať.Vyzývam Vás preto, zverejnite opäť môj článok a odpovedzte na všetky podozrenia, ktoré sa týkajú možného zneužitia verejnej zbierky a osobnej angažovanosti Vášho novinára, Andreja Bána, v celej tejto kauze.Ak máte v sebe ešte štipku novinárskej cti, urobíte to.Ja verím v pravdu a spravodlivosť. A Vy?S úctouAndrea Kováčová, blogerkaNecenzurované znenie blogu nájdete tu:http://andreakovacova.blog.pravda.sk/2018/06/25/ako-sa-kiska-danko-a-opozicia-nechali-nachytat-agrobaronom/Na vedomie: slovenské médiá

TAGS:Danin blog 

<<< Thank you for your visit >>>

Danin blog

Hot Websites